Rozhovor s Ing. Eugenom Maletičom pre časopis Open Space

Home / Články / Rozhovor s Ing. Eugenom Maletičom pre časopis Open

Na vašej vizitke máte uvedené, že ste “Lighting designer”. Aká je vlastne vaša profesia?

Ing. Eugen Maletič

Ing. Eugen Maletič

“Svetelný techník”. Je to odbor, ktorý sa v SR vyučuje ako špecializácia na niekoľkých technických vysokých školách. Táto profesia však nebola u nás nikdy oficiálne uznané, a to ani v projekcii, ani v prevádzke.

Kto teda navrhuje osvetlenie?

Všeobecne vo fáze projektu táto povinnosť padá na projektanta silových elektrorozvodov. Ten však musí riešiť rad iných problémov súvisiacich s touto profesiou a na osvetlenie mu väčšinou nezostáva čas. Navyše je veľmi problematické navrhovať konkrétne riešenia na anonymné svietidlá. Ak je súčasťou projektu aj návrh interiéru, potom osvetlenie často rieši architekt. V tomto prípade je naopak kladený dôraz skôr na dizajn svietidiel, než na ich svetelné vlastnosti.

Znie to dosť skepticky. Je to s osvetlením tak zlé?

Nechcem pôsobiť ako pesimista. Pravdou je, že nás príroda obdarila unikátnym zmyslovým orgánom - okom, ktoré je krátkodobo schopné veľa nedostatkov v osvetlení kompenzovať. Otázkou je koľko námahy na to vynaložíme a ako dlho to sme schopní vydržať. Nie je to ale len nebezpečenstvo poruchy zraku, ale v prípade, že je vykonávaná duševná práca, je to hlavne otázka našej psychickej únavy.

Priznám sa, že som si nikdy neuvedomil súvislosť medzi osvetlením a duševnou únavou. Môžete mi to prosím objasniť trochu viac?

Pokúsim sa to vysvetliť čo najstručnejšie. Ľudské oko, ako zmyslový orgán nám sprostredkováva z okolia viac ako 90% informácií. Proces prebieha asi takto - oko spracuje optickú informáciu. Vo forme nervového vzruchu ju odovzdá do mozgu, kde je vyhodnotená, uložená a nasleduje podvedomá alebo nevedomá reakcia. Spracovanie optickej informácie je umožnené svetlom dopadajúcim na svetlocitlivé receptory v oku. Než ale k tomu dôjde, musí sa oko prispôsobiť množstvu dopadajúceho svetla, zaostriť podľa veľkosti detailu a pod. V praxi to znamená, že ak máme osvetľovací systém, produkujúci či už priamo, alebo nepriamo “rušivé vnemy”, tj informácie, ktoré nepotrebujeme pre získanie vlastnej optickej informácie, zbytočne zaťažuje oko a samozrejme mozog. Ten tieto informácie musí spracovať bez toho, aby ich potreboval a tým sa rýchlejšie a zbytočne unaví.

Keď ma ale osvetlenie ruší, prečo s tým niečo neurobím?

Pre zrakový vnem je nutný určitý kontrast. Avšak hranica medzi tým, čo je dostatočný kontrast a čo je už zbytočné, je veľmi tenká. Preto si to málokto uvedomí. Samozrejme úmerne zvyšovaním kontrastov dochádza k výraznejšiemu vnemu a v extrémnych prípadoch môže dôjsť až ku krátkodobému “oslepnutie”. Uvediem príklad.

Závesná varianta svietidla NAUTILOO

Závesná varianta svietidla NAUTILOO

Ak stretnete cez deň protiidúce auto s rozsvietenými diaľkovými svetlami, všimnete si to, ale nijako Vám to neobmedzí Váš zrak. Ak by to isté v noci, kedy je váš zrak adaptovaný na oveľa nižšiu hladinu jasu, tak Vás pohľad do reflektorov na chvíľu oslepí - Váš zrak sa nebol schopný dostatočne rýchlo adaptovať na vysoký kontrast jasov. To bol extrémny príklad. Keby sa niečo také odohralo napríklad u Vás v kancelárii, určite budete okamžite reagovať a snažiť sa o nápravu. Menej extrémne situácie, ktoré je schopný náš zrak zniesť bez výrazného obmedzenia jeho funkcie sú ale nebezpečné pokiaľ trvajú dlhodobo.

Ak sa budeme baviť o pracovnom priestore. Možno zjednodušene povedať, ako by malo vyzerať správne osvetlenie na pracovisku?

V prvom rade by sme si mali povedať, o aké pracovisko ide. Špecifikovať charakter vykonávanej zrakovej činnosti. Ak to zjednodušíme na bežnú kancelársku prácu, potom v príslušnej norme ľahko nájdeme požiadavky na osvetlenie. Tie definujú ako požadovanú hladinu intenzity osvetlenia, tak i ďalšie parametre určujúce kvalitu osvetlenia. Tu by som zdôraznil činiteľ oslnenia UGR, ktorý definuje práve požiadavky na obmedzenie rušivého oslnenia. Spôsob osvetlenia, voľbu svietidiel, resp. osvetľovacej sústavy si môžete zvoliť podľa vlastnej vôle. Možno použiť svietidlá pre priame osvetlenie (stropné, alebo zapustené), pre nepriame alebo zmiešané osvetlenie (závesné, nástenné, alebo stojace, a pod.). Je to len otázka výberu svietidiel so zodpovedajúcimi optickými vlastnosťami a správneho postupu pri návrhu osvetlenia.

To sa zdá naozaj jednoduché. Tak kde je potom problém?

Ako v každom riešení, sú aj tu financie “až na prvom mieste”. Myslím tým najmä tie, ktoré predstavujú prvotnú investíciu. Prevládajúca časť kancelárskych priestorov, ktoré u nás vznikajú, sú realizované developerským spôsobom. Nie vždy má však developer dostatočne “zdatného” odborníka, aby bol schopný posúdiť, či sa zvýšená investícia do osvetlenia nedá lepšie “predať” budúcemu nájomcovi. Či už argumentom znížených prevádzkových nákladov, alebo argumentom ponúkajúcim lepšiu svetelnú pohodu, ktorá v konečnom dôsledku zvýši produktivitu zamestnancov. Najčastejšie sú tak realizované osvetľovacie sústavy tvorené napr zapustenými svietidlami s parabolickou leštenou mriežkou určenú pre pracoviská s počítačmi. Tieto svietidlá sú z pohľadu efektívnosti najlepšie, ale v posledných rokoch sú vybavované žiarivkovými trubicami T16 (Ø16 mm), ktoré majú vyšší svetelný výkon a najmä vyšší jas, ako trubice staršieho prevedenia s Ø 26mm. Snaha o hľadanie čo najlacnejšieho riešenia potom so sebou prináša nebezpečenstvo výsledného osvetlenia, ktoré je z pohľadu rozloženia jasov a kontrastov agresívne voči užívateľovi. Mám na mysli nedostačené osvetlenie stropu a horných častí zvislých plôch, čo môže pôsobiť depresívne a nebezpečenstvo vzniku veľkých kontrastov jasov.

Zápustné svietidlo UNDERCOVER

Zápustné svietidlo UNDERCOVER

Rizikovým miestom sú najmä plochy na pracovnej ploche a v jej bezprostrednom okolí. Príklad - deliaca polo priečka medzi pracovnými stolmi, na ktorej je polica. Svetlo odrážané zo svietidla s parabolickou mriežkou (ktoré je z optického hľadiska zjednodušene povedané reflektor), nám policu osvetlí veľmi dobre, plochu pod ňou však nie. Priamo pred nami tak máme plochy s veľkým kontrastom jasov. Ak budeme rovnaké pracoviská osvetľovať osvetľovacou sústavou pre nepriame, alebo zmiešané osvetlenie, kde je výrazne vyšší podiel nepriamej zložky svetla, je riziko vzniku neprimeraných kontrastov jasov podstatne menšie.

Prečo sa potom používajú svietidlá s parabolickými mriežkami?

Myslím, že hlavným problémom sú obstarávacie náklady. Svietidlá pre priame osvetlenie sú konštrukčne jednoduché, produkujú sa vo veľkom a ich cena je preto relatívne nízka. Ďalším argumentom je samozrejme ich vysoká účinnosť a tým aj energetická úspornosť. Je to ale len na prvý pohľad. Aj u nás sme už v niekoľkých projektoch kancelárskych plôch preukázali ako výpočtom, tak najmä prevádzkou, že aj nepriame osvetlenie, ktoré je už svojou podstatou menej účinné ako osvetlenie priame, môže byť energeticky rovnako úsporné, ba dokonca úspornejšie, než osvetlenie priame.

Profil NOBODY vyrábaný na mieru

Profil NOBODY vyrábaný na mieru

Konkrétne sa jednalo o osvetlenie pracovísk stojacimi svietidlami, ktoré majú dostatočný výkon, aby osvetlili napríklad dva pracovné stoly. Ďalšou výhodou tohto riešenia je jeho variabilita a najmä záruka správneho osvetlenia pracovnej plochy i pri zmene polohy stola. Vo veľkopriestorových kanceláriach dokáže stojace svietidlo potlačiť “halovosť priestoru” a ponúkne určitý pocit intimity.
U tohto riešenia stojí za zamyslenie rozhodne aj otázka obstarávacích nákladov. Zápustné svietidlá musia byť v čase kolaudácie inštalované. Stojace svietidlá nie, a možno ich dodať až v okamihu, keď sa nájde pre daný priestor nájomca. Oddialenie investícií so sebou tiež prináša určité úspory.

Záverom - odporúčate teda pre osvetlenie kancelárskeho pracoviska nepriame osvetlenie?

Rozhodne by som nechcel odporučiť jeden konkrétny spôsob osvetlenia. Každý má svoje výhody a nevýhody. Čo by som ale chcel odporučiť všetkým, ktorí sa na vzniku nových budov a interiérov podieľajú - zadajte návrh osvetlenie odborníkovi - svetelnému projektantovi. Pokiaľ sa jedná o menšiu zákazku, kde sa sotva nájdu peniaze na svetelno-technický návrh, skúste vaše riešenia aspoň konzultovať s odborníkom.

rozhovor s Ing. Eugenom Maletičom - konateľom spoločnosti Delta Light Slovakia

Publikované v titule Open Space máj & jún 2010